Válek, Miroslav: Zima
|
Zima (Slovak)V zime sú veci čistejšie a belšie. Je sneh a belasosti všade, až to bolí. Len ona češe prúdy svojej smoly. Víchor ako britva, stromy z kože zdiera, kdesi vo mne zaskučalo zviera. Prichádza noc, objektív luny otočí a poutiera a do rána ju z každej strany sníma. A to je už tmavomodrá zima. Moja zima je biela. Vetry náhodné sotva šteknú spod brán. Moja zima je dobrá. Zahoďme starý klobúk melanchólie a bežme prostovlasí do strmého brehu. Moja zima je nežnosť, iskrenie hviezd a číry jagot snehu. Ešte sú iné zimy, v ktorých spomeniem ružovú zimu tvojho tela. Nadýchal som sa zimy ružovej, omrzela ma zima biela. Zo všetkých zím jak ponorka som ustal. Hlt vzduchu do pľúc, ako nôž! Chcem počuť pukať kĺby kremeňa, chcem drsný vlas čiernej zimy omotať si okolo prsta. Nech na sneh kvapká krv obyčajná, ľudská, červená. |
