Válek, Miroslav: Sentimentálne Vianoce
|
Sentimentálne Vianoce (Slovak)To sú tie šťastné Vianoce. Siroty mrznú po stovkách jak vrany, kým na nás letia biele oceány, korene slnka stále trápi smäd. Sivé a ťažké hviezdy z olova lejeme spolu do priezračnej vody, okolo domu vlčia svorka chodí a ty si moja láska staniolová, budem jesť s tebou tmavý, horský med. Obchádzam ťa v kruhu, prezerám si ťa žltým pohľadom. Bláznivé husle, vlčie zavýjanie, na zadné zrazu postavil sa dom. Pre teba, láska, mimózu a hrom! Miluj ma! Buď vlhká ako noc, buď ako studňa hlboká. Ja práve ako slnko horľavý a smútný som. Vody sa zdvihli, zapráskal bič potoka, usmiali sa utopenci pod ľadom. A mne už skoro spadne na stôl hlava, zdĺhavý Mesiac ma v okne podrezáva, blesk krvi, šabľa, horí sad. Počujem v peci veselého diabla oheň rozbíjať. A to sú tie šťastné Vianoce, tá hudba zvonov, tá tichá noc, ten domov. Ryšavé blchy z ohňa na zem skáču, svrbí ma ruka na ten nežný krk. A izba modravie jak pri zváraní kovov. Náramky, škrtiči jej úbeľových rúk. Ale nie. Ani nie. Jej útle ruky váhavo zvoniace, dve krotké ovečky, schádzajú z môjho tela. Obloha zhasla, Zem mi uletela. Aleluja, aleluja, už som spasený. Zvon! Zvon! Celé mesto medené jak zvon. Ach, tá mladosť boľavá, karmínový svet! Plakala a volala. Zvon, zvon, zvon! Bol to neuveriteľný beh. Na jazyku ešte sladla mi jak perník. Boli biele Vianoce, padal čierny sneh. |
Érzéki karácsony (Hungarian)Ezek azok a karácsonyok.
|
