Válek, Miroslav: Problém

Si v mojom srdci kráľovnou a ja som
tvoj poslušný a verný poddaný.
Úsmevom svojím pútaš ma jak lasom,
keď slová tulácke ti šepkám do dlaní.

A možno ja som v tvojom srdci kráľ, no ktovie.
Ach, kto vie, keď uvidí ťa sedlať koníka,
či tvoj kráľ a ako ti len povie:
Stratil sa kľúč, čo bránu odmyká.

Ach márne slová o stratenom klúči!
Tu je ten problém, ktorý ma tak mučí:
Mať k tomu kľúču nedobytný hrad,
tak ťa tam zamknem samotnú a hladnú.

Ty si ma, milá, naučila vládnuť,
ja som ťa nenaučil poslúchať.

You are the queen at my heart and I
am your dutiful and faithful serf.
Your smile is like a lasso which you tie me by
when I whisper rover’s words to yourself.

And I might be the king at your heart, who reigns you,
well, who knows, when he sees you saddling a horse
will your king, and how he tells you:
The key has been lost which opens the doors.

Oh, I speak about the key in vain!
This is the problem which causes me pain:
Have I had a fortress on the bay,
I would lock you there I’d be cruel.

You taught me, my dear, to rule,
I didn’t teach you to obey.