Jablko (Slovak)
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.
Tak si zbaľ svoje veci a môžeš ísť.
Oprela sa chrbtom o dvere
a vykríkla očami:
Preboha ťa prosím, nie!
Ale ja som raz vedel, že mám toho dosť;
vstal som,
zdvihol som jablko,
zaprášené a ešte zelené,
a položil som ho na stôl.
Neprestávala prosiť, prišla ku stolu,
plakala.
Pozerala na mňa, utierala jablko,
plakala.
Až som jej povedal: Polož to jablko a choď!
Udalosti sa zbehli, ako som predpokladal.
Čo na tom záleží, že v inom poradí!
Otvorila dvere,
zbledol som a povedal som: Zostaň!
Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.[1]
[1] Báseň Jablko je súčasťou Válkovej básnickej zbierky Dotyky. Válek nie je prisluhovačom doby, ide vlastnou cestou v literatúre a aj táto báseň spadá do typicky válkovského súboru básní, v ktorých sa zaoberá ľudskými vzťahmi, subjektívne hodnotí medziľudské spolunažívanie, konrétne vzťahy medzi mužom a enou. Báseň je autorovým vyjadrením sklamania z vzťahov, v ktorých žena nechce žiť podľa predstáv muža. Možno túto báseň chápať tiež ako výstrahu pred predčasným napodobňovaním rôl muža a ženy vo vyzretom vzťahu v prípade, že vzťah sa len rodí. Báseň spĺňa typické znaky Válkovej poézie, jednoduchosť, pochopiteľnosť a názornosť. Zdroj: slavonica.sk (myscho.cassovia)
| Uploaded by | Répás Norbert |
| Source of the quotation | http://kniznica-sgzp.webnode.sk |
|
Az alma (Hungarian)
Födre gurult az alma a szekrényből.
Szedd hát össze dolgaid és mehetsz.
Háttal az ajtónak dőlt,
szeme felkiáltott:
Az istenért kérlek, ne!
De én tudtam, hogy betelt a pohár;
fogtam magam,
felvettem az éretlen,
és poros almát,
majd az asztalra helyeztem.
Minduntalan kérlelt, az asztalhoz lépett,
könnyezett.
Bámult rám, az almát törölgette,
könnyezett.
Míg nem így szóltam: Tedd le az almát és eredj!
Összejöttek az események, számoltam is ezzel.
Nem tesz semmit, hogy nem ilyen sorrendben!
Ajtót nyitott,
elsápadtam és azt mondtam: Maradj!
De ő elpakolta dolgait és odébbállt.
Födre gurult az alma a szekrényből. |
