Válek, Miroslav: Óda na lásku
|
Óda na lásku (Slovak)V tej chvíli medzi nocou a dňom, keď sa Zem krúti na pivovej fľaši, keď konečne aj peklo odpočíva, blcha diablov sa už opila a diabol bĺch spí v perí čiernych sliepok, až sa práši z chĺpkov obilia, keď za očami hlúpych melú mak, keď je tma vlastne najčernejšia v rozkroku, v tej chvíli vecí horeznak hovorí žena ľútostivú vodu, slabikuje dym: Čo, kedy, koľko ráz a s kým... Niečo klope vo vajíčku. Niečí hlások škemrá: »Vstúp!« V nejakej hlave kotúľa sa hlava, nejaký muž tam visí v slučke slovíčka. Krysí zub odhlodáva z nebíčka. Množenie vecí. Narážanie ľadov. Nežnosti, čo Zemou otrasú. Milovanie v husej koži úžasu. Noc, vlhká ako po súloži hviezd. Láska ako nebo. A Mesiac ako päsť. Vzduch, ktorý brúsi drsné hranolčeky. Zlostná hudba skla. A tma a tma, až do nahoty kostí, až takmer biela... ...Boh, skladajúci nový stroj zo súčiastok tela. |
