Janík, Pavol: z Hurá, horí!

(fragments)

2

Sezónni básnici,
príležitostní kritici
a kaviarenskí nádenníci
si rozpúšťajú v rannej káve
kockované notesy a košele
s nádejou
v racionálnejšie sladidlá.

Spolu s pracovným časom
a inými aktívami štátnej banky
spoľahlivo plynieme nikam,
ruší nás iba občasný odchyt
slovenských básnikov
pre zámorské zoologické záhrady.

3

Prevýchovné koncerty
sa ukázali ako málo účinné
pri potláčaní rastu
cien, dlhov a detí.

Nesúhlasíme s coca-
colaboráciou pepsi-coláže.

Stiahnite rock’n’rollety.
Nech sa v nás stmieva hudba,
tá entá odmocnina svetla,
ktorá jediná vie,
o čom je ľudské telo.

4

Po páde anjela
z dvanásteho poschodia
sa voľný pád
stal olympijskou disciplínou.
Vývoj raketoplánov prechádza
na princíp anjela
ako helikoptéry.
Anjelské vrtuľníky
na vzdušný pohon
štartujú z územia púpav.

Prehlbovanie až podkopávanie
mieru vrcholí.
Ponáhľajme sa odtiaľto,
na tomto mieste
niet kedy zmeniť svet.

O chvíľu nám udelia
Nobelovu cenu vojny
a naše básnické črevá
prednostne použijú na klobásy.

5

Slová odmietajú poslušnosť.

Báseň praská
a vystupuje z nej
scenár videoklipu...

Poézia sa vyhýba slovám.
Štíti sa ich.

Vzbura proti smrti
sa koná popoludní
na nábreží,
v prípade nepriaznivého počasia
sa uskutoční v klube dôchodcov.

Chyťte Baudelaira
živého alebo mŕtveho.

9

Žena krát muž sú takmer traja.
Najdomácejším zvieraťom
je hašterica.
Piesňový textil zlacnieva.

Racionalizujeme vzlet
koncertných krídel.

Hlasujeme za smiechulienku
a sedem trapaslíkov.

Ešte nedopadlo lístie
z pouličných stromov
a už nás napadol sneh.
Skľúčený ako černoch v zime
počúvam momentálny heavy mental,
monumentálny mentol,
amen ementál.

15

Skreslený humor
vchádza do bobkových listov
na hlave básnika,
ktorý ostražito bdie
na vavrínoch.
Nožičky hodín
a ručičky hmyzu
v nás vzbudzujú sneh.

To je ten úraz normalizácie.
To sú tie domy na oknách,
stromy na konároch
a vtáci na perí,
všetko o ničom
a nič o všetkom.

17

Torpéda nám explodujú
v zamrznutej krvi.
Pod jej hladinou odhaľujeme
sprisahanie proti láske.
V jarnom povetrí
nastavujeme pasce na seba.

Zasahuje nás láska
na prvý pohmat
rýchlosťou strely
zem-vzduch-voda-oheň.
Ustatí zo špionáže
v rozpustených vlasoch
sa vytrácame ticho
ako tieň na gumených podrážkach.

A ty v podobe hudby
mrholíš do tmy.

Záhadná ako posvätná kravata
na hrdle obesenca
ukazuješ tam, kam márne
upínam svoj zrak.

Nepochopiteľná
ako trinásta komnata
v dvojizbovom štátnom byte
mi raz iste všetko
vysvetlíš aj vytmavíš.

Plamienok v šere samoty
narastá.
Hurá, horí!
Človek
na hranici
svojich možností.
Hurá.
Horí.

(fragments)

2

Sezonski pesnici,
povremeni kritičari
i radnici u restoranu
rastapaju kockaste blokove i košulje
u jutarnju kafu
s nadom
u razumniji  zaslađivač.

Zajedno s radnim vremenom
i ostalim imanjem državne banke
sigurno stremimo u ništa.
Smeta nam samo ponekad
ulov slovačkih pesnika
za prekomorske zoološke vrtove.

3

Što se tiče
obrazovnih koncerata
pokazali su se nekorisni
u suzbijanju rasta
cena, dugova i dece.
Ne slažemo se sa
koka-saradnjom pepsi
kolažima.

Navucite rok“en roletne,
neka u nama muzika potamni
ta kruna korena svetla
koja jedino zna
suštinu ljudskog tela.

4

Posle pada anđela
sa dvanaestog sprata
slobodan pad
je postao olimpijska disciplina.
Razvoj raketnih aviona se razvija
na principu anđela
kao helikopteri.
Anđelski vrtuljci
na vazdušnom pogonu
počinju sa površine maslačka.

Produbljivanje i potkopavanje
mira su dostigli vrhunac.
Bežimo odatle,
to nije mesto
s koga  treba promeniti svet.

Samo što nam nisu dodelili
Nobelovu nagradu za rat
a naša pesnička creva
će se koristiti prvenstveno za kobasice.

5

Reči odbijaju poslušnost.

Pesma pukla
i izlazi iz nje
scena videa.

Poezija izbegava reči.
Štiti se od njih.

Pobuna protiv smrti
odvija se poslepodne
na obali
u slučaju lošeg vremena
održaće se u penzionerskom domu.

Uhvatite Baudelaira
živog ili mrtvog.

9

Žena puta muškarac je skoro tri.
najpitomija domaća životinja
je svađa.
Pesnički tekstil pojeftinjava.

Mi racionalizujemo polet
koncertnih krila.

Glasamo za Smešanu
i sedam brižuljaka.

Još nije opalo lišće
sa uličnog drveća
a već nas napao sneg.
Opterećen kao Crnac zimi
slušam prolazan teški umni
monumentalni mentol
neka bude tako švajcarski sir.

15

Preterani humor
ulazi u lovorov list
na glavi pesnika,
koji budno bdi
na lovorikama.
Nogice satova
i rukice insekata
pobuđuju sneg u nama.
To je taj poraz normalizacije.
To su te kuće na prozorima,
drveća na granama
i ptice na perju,
sve o ničemu
i ništa o svemu.

17

Torpeda nam eksplodiraju
u smrznutoj krvi.
Ispod njene površine primećujemo
zaveru protiv ljubavi.
U prolećnom povetarcu
postavljamo sebi zamke.

Osvoji nas ljubav
pri prvom dodiru
brzinom strele
zemlja-vazduh-voda-vatra.
Umorni od špijuniranja
u raspuštenoj kosi
nestajemo tiho
kao senke sa gumenim
tabanima.

A ti se u obliku muzike
razlivaš u magli.

Tajanstvena kao sveta kravata
na grlu obešenog
pokazuješ tamo, gde uzalud
zurim.

Nerazumljiva
kao trinaesta odaja
dvosobnog državnog stana
još jednom mi sve
osvetliš i potamniš.

Plamenčić u mraku samoće
raste.
Ura, gori!
Čovek
na granici
svojih mogućnosti.
Ura.
Gori.