Janík, Pavol: Vivace ma non soltanto cosi

Bosou nohou
skáčeš z hviezdy na hviezdičku.
A zakaždým to cinkne
ako bozk krištáľových pohárov.

Tisíc tvojich tvárí
sa vytrvalo korčuľuje
po zamrznutých jazierkach.

Otváram si ťa
husľovým kľúčom
a hľadám slák,
ktorý by sa ti pružnosťou vyrovnal.

Hlboko v tebe
namiesto strún
nahmatal som slzu.

Barefoot
you leap from star to star.
And each time there’s a chime
like the kiss of crystal glasses.

Thousands of your faces
skate with perseverance
on frozen ponds.

I open you
with a violin’s clef
and seek the bow
whose elasticity can equal you.

Deep in you
instead of strings
I’ve touched tears.