Janík, Pavol: Správa z provincie (Správa z konca studenej vojny)

Koľko stojí československá koruna, tu
v hlavnom meste najškaredších žien na svete,
kde sa zachraňujem
tvojou fotografiou?

Anglický básnik,
ktorý si myslí, že Bratislava
je v Juhoslávii,
vie, že v nej žije Dubček,
a ešte sa zaujíma o to,
či je Havel na slobode.

Jeho veršíky o Londýne
a iných európskych metropolách,
o rozmeroch a tvare
jeho písacieho stola
mohli zostať na ňom.

Zmocňuje sa ma zúfalstvo
pri cirkusovom umení pouličných spasiteľov
kričiacich do mikrofónov
nepochopenie seba a ostatných bláznov
smutných z toho, že sú.

Pred polnocou v hoteli,
obývanom neduživými básnikmi
a svalnatými majiteľmi
strelných zbraní,
z návalu liehu, adrenalínu
a hormónov
vytryskol neutíchajúci výskot
v sprievode harmoniky.

Široká, dlhá a bystrozraká
ruská duša – zahmlená
štyridsaťstupňovou horúčavou
moskovskej vodky
dospevuje svoje ponášky
na Vysockého.

Obyvateľov
socialistických krajín
neobsluhujeme.

Proletári všetkých krajín,
ROZÍĎTE SA!

How much is the Czechoslovak crown worth here
in the capital of the ugliest women in the world
where the only chance for survivor
is your photograph?

An English poet,
who thinks that Bratislava
is in Yugoslavia,
but knows that Dubcek lives there,
is only interested
if Havel is free.

His rhymes, inspired by London
and by other such European cities
written about the size and dimensions
of his desk
could as well stayed on his noble table.

I am out of my mind
from circus artistry of street saviours
yelling into the microphones
misunderstandings of their own and other fools,
being sad because of simply being.

Before midnight, in the hotel
occupied by scrawny poets
and muscular owners
of private firearms,
mixture of alcohol, adrenalin
and hormones
erupted into never ending yell
accompanied by accordion.

Tall, Wide and Sharp-eyed
Russian soul – blurred
by forty degrees heat
of Moscow vodka
blaring something close
to Vysotsky.

We don't serve
to folks from socialist countries
here.

Proletarians of all countries,
UNTIE!