Janík, Pavol: Posledné štyri takty ticha

Zmráka sa v revuálnych sálach,­
v karmínových očiach tanečníc,­
v ústrednom prepadlisku­
monumentálneho poprsia­
a v snežení pštrosích pier.­
Zjesenieva sa hlboko v dreve,­
v kvetináčoch­
a botanických záhradách.­
­
Zhasína sa v posledných oknách­
ministerstiev zostrojených­
z umakartu, telefónnych drôtov­
a výplatných pások.­
Jesenné listy­
prísne tajných spisov­
vietor doručuje­
do nepovolaných rúk­
nočných chodcov.­
V parkoch hliadkujú­
rozcitlivení milenci,­
po zuby ozbrojení­
rýchlopalným sentimentom­
kalibru štyridsať päť.­
­
A potom vždy neúprosne svitá.­
Nad stránkami novín­
syčia žeravé odliatky snov­
pri dotyku s ľadovým vzduchom.­
Komparz oduševnene stelesňuje­
svoju hlavnú rolu­
a bezradný režisér­
s tvárou v dlaniach­
a vyrazenými poistkami v hlave­
si do zbláznenia opakuje­
posledné štyri takty ticha.­

It’s getting dark in the revues,­
in the carmined eyes of the dancers,­
in the centre of the cleavage­
of a monumental bosom­
and in the snowfall of ostrich feathers.­
It’s getting brighter deep within wood,­
in flower pots­
and botanical gardens.­
­
The lights go off in the last windows­
of ministerial offices­
made of cardboard, telephone lines­
and salary cheques.­
The wind delivers ­
autumn leaves­
of strictly secret material­
into the unvetted hands­
of nightwalkers.­
Sensitive lovers­
are on guard in the parks­
armed to their teeth­
with rapid firing sentiments -­
calibre forty-five.­
­
And it always dawns.­
Over the pages of newspapers­
the moulds of white hot dreams hiss­
on contact with the icy air.­
Mutes enthusiastically play­
their leading role­
and the powerless director­
with his head in his hands­
and bust fuses in his head­
repeats to the point of madness­
the last four bars of silence.­