Janík, Pavol: Pocta

Mávnutím ruky
rozbíjaš oblohu.

Ctitelia tebe oddaní až na smrť
sú vo vytržení.
Toľko ctiteľov,
že ich po mene pozná
iba archív.

A koľkých ešte len očaríš?!

Želáš si ďalšiu slávnosť na svoju počesť,
aspoň báseň,
odblesk rinčiaceho defilé.
Je mi cťou,
šľachetná armáda.

Rompes el cielo
por movimiento de manos.

Tus adoradores afectos
están en éxtasis.
Tantos admiradores
que sólo el archivo conoce
sus nombres.

¿A cuántos aún vas a fascinar?
 
Te deseas otra fiesta en tu homenaje,
al menos un poema,
el corusco de desfile rimbombante.
Tengo el honor,
el oropel ennoblecido