Janík, Pavol: New York

Na vodorovnom zrkadle
vystretého zálivu
trčia hroty hranatého mesta
zabodnuté priamo do hviezdnatej oblohy.

V ligotavom mori lámp
nádherne stroskotávajú
flirtujúce flitrové lodičky
na tvojich vzrušujúcich nohách
plávajúcich v podpalubí
večerných brokátových šiat.

Odrazu sme nezvestní
ako ihly v labyrinte staniolu.

Niektoré veci berieme osobne -
siahodlhé limuzíny,
vypĺznuté veveričky v Central parku
a kovové telo mŕtvej slobody.

V New Yorku sa predovšetkým stmieva.

Zažne sa trblietavá tma.

Tisícramenný luster veľkomesta
píše každý večer na lesklý povrch vody
Einsteinov odkaz o rýchlosti svetla.

A ešte predtým súmrak zaplaví
strieborné plátno newyorskej oblohy
hektolitrami hollywoodskej krvi.

Kam siaha ríša z mramoru a zo skla?
Kam mieria rakety štíhlych mrakodrapov?

Boh si kupuje hot dog
na dne šesťdesiatposchodovej ulice.

Boh je černoch
a miluje sivú farbu betónu.

Narodil sa syn samého seba
v papierovej škatuli
od najnovšieho typu otroka.

Na vodoravnom ogledalu
prostrtog zaliva
strše šiljci uglastog grada
zabodeni direktno u zvezdano nebo.

U blistavom moru svetiljki
prekrasno stradaju udvarajuće lađice
u brodolomu
pod tvojima privlačnim nogama
koje plove u potpalublju
brokatne večernje haljine.

Odjednom smo nestali
kao igle u labirintu staniola.

Neke stvari nas diraju:
predugačke limuzine,
olinjale veverice u Central parku
i metalno telo mrtve slobode.

U New Yorku se najzad smrkava.

Upali se svetlucavi mrak.

Mnogokraki luster velegrada
piše svake večeri na sjajnoj površini vode
Einsteinovu poruku o brzini svetla.

A još pre toga suton poplavi
srebrni ekran njujorškog svoda
hektolitrima holivudske krvi.

Kuda stremi carstvo od mramora i stakla?
Gde ciljaju rakete vitkih nebodera?

Bog kupuje hot dog
na dnu šesdesetospratne ulice.

Bog je crnac
i voli sivu boju betona.

Rodio je sin samoga sebe
u kartonskoj kutiji
najnovijeg modela roba.