Janík, Pavol: Ex offo

Každý deň beriem do ruky pero
s obavami, že celkom nadarmo.
Nad papierom sa zaťahujú mraky úradovania
ako ťažké nepriehľadné závesy.

Nastáva dokonalá
neónmi vysvietená
kancelárska tma.
Nevidno v nej nič zo života
okrem lacného erárneho nábytku,
rôzne naladených tvárí kolegov
a vždy rovnakej strechy susedného domu.
A k tomu, aby sa nepovedalo,
kúsok oblohy,
súkromný kvetináč
a telefón, ktorý nás zdanlivo spája so svetom.
Ale my dobre vieme,
že nás spája iba s ďalšími kanceláriami.
Treba podotknúť,
že aj to iba vtedy, keď nie je pokazený.
Čo sa nám už dávno nestalo.

Nevidíme nič
a nevieme o ničom.
Nevieme nič o tom,
že na dennom svetle
sa na povrch húževnato derú nové pramene,
zo všetkých otvorov zeme
tryská záhadná voda.
Číra a spravodlivá,
odmeriavajúca čas
a ostatné miery nášho života,
úpenlivo hľadajúca cestičky pre návrat do zeme.

Z oblohy náhle zlietajú vtáci,
lietadlá, kométy a iné nebeské predmety.
V galériách padajú obrazy zo stien
a sochy z podstavcov.
Niečo sa deje.
Dačo sa začalo.

Modrým atramentom
si značím tep,
počet mŕtvych, výšku spôsobených škôd,
medzimestské telefonáty a prerušenia pracovnej doby.

Viem, že túto báseň dostanem k náhrade,
alebo si ju odpracujem v deň pracovného pokoja
po predchádzajúcom súhlase zamestnávateľa.

Svakog dana uzimam u ruku pero
bojeći se da je to sasvim uzalud.
Iznad papira se navlače oblaci kancelarijskih poslova
kao teške neprovidljive zavese.

Postaje savršena,
osvetljena neonskim svetlom,
kancelarijska tama.
U njoj nema ničeg živog,
samo jeftini državni nameštaj,
lica kolega u različitim raspoloženjima
i uvek isti krov komšijske kuće.
Još pored svega toga, da se naglasi,
parče neba,
nečija saksija sa biljkom
i telefon, koji nas prividno povezuje sa svetom.
Ali mi dobro znamo
da nas spaja samo sa ostalim kancelarijama.
Treba spomenuti,
to se dešava samo ako nije pokvaren.
Nije nam se to odavno dogodilo.

Mi ne vidimo ništa
i ne znamo ništa.
Ne znamo ništa o tome,
da na dnevnom svetlu
novi izvori uporno guraju prema površini,
iz svih otvora u zemlji
tajanstvena voda šiba napolje.
Nezagađena i pravedna,
meri vreme
i ostale događaje našeg života
žuborljivo tražeći putić za povratak u zemlju.

Na nebu odjednom polete ptice,
letilice, komete i druge nebeske stvari.
U galerijama padaju slike sa zidova
i kipovi sa postolja.
Nešto se dešava.
Nešto je počelo.

Plavim mastilom
zabeležim moj pulse,
broj mrtvih, iznos počinjene štete,
telefonske pozive između mesta i prekidanja radnog vremena.

Znam da ću ovu pesmu dobiti kao nadoknadu
ili ću je odraditi u dan radnog mira
po predstojećem dogovoru sa poslodavcem.