This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

The page of Štrpka, Ivan, Slovak Reception

Image of Štrpka, Ivan
Štrpka, Ivan
(1944–)

Reception

Charakteristika tvorby
Do literatúry vstúpil ako príslušník básnickej skupiny Osamelí bežci zbierkou Krátke detstvo kopijníkov, ktorá je záznamom dospievania, záznamom vzopretia sa mladej duše proti prijatiu človeku nedôstojnej spoločenskej zmluvy. Druhá kniha Tristan tára je neodadaistickým vybavovaním si účtov s prázdnotou fráz, s plochosťou spoločensko-politického jazyka. Ďalšia Štrpkova kniha Teraz a iné ostrovy je osnovou projektu, myšlienka na človeka dnes i tu, na nástrahy v ňom a mimo neho, na historický svet v ňom a na človečiu dejinotvornú kompetenciu. Štvrtá básnická zbierka Pred premenou vyšla v roku 1982. Básnik sa v nej usiluje odpútať od ťaživých pút logiky, od predchádzajúcej skúsenosti. U Štrpku je evidentná reorganizácia premiestňovania vlastností a významov do nových štruktúrnych celkov, aby im dal iný, nový rozmer. Správy z jablka sú knihou, o ktorej možno povedať, že je nanášaním hĺbky, rozširovaním magického priestoru autorovho sveta, spestrofarebňovaním toho, čo už stretli, procesuálnym dostredivým vrstvením šifier. Kniha textov piesní Modrý vrch je pozoruhodným dokumentom spolupráce rockového hudobníka a filmára Deža Ursinyho s básnikom Ivanom Štrpkom a dokumentom Štrpkovho básnického putovania a vývoja. Chronologicky od druhej polovice sedemdesiatych rokov zachytáva Štrpkovo pesničkové básnenie až do roku 1987. Zbierka Všetko je v škrupine nesie črty cestopisu, ale aj grotesknej vízie. Zároveň tu cítiť príklon k východným filozofiám, najmä k zenbudhizmu. Básnikova poézia v básnickej skladbe Krásny nahý svet pôsobí dojmom, že ju píše človek, ktorý sa nečakane obzrel a našiel svet za svojím chrbtom v netušenom pohybe, v zázračnom rozprávkovom rozpoložení. Azda tu ide o fenomenologickú túžbu dostať sa pred existenciu vecí, k ich bytiu v prirodzenom tvare. Kniha esejí Kŕč roztvorenej dlane a iné eseje je výsledkom Štrpkovho politického myslenia a jeho skúseností ako šéfredaktora Kultúrneho života. Básnická kniha Ivana Štrpku Rovinsko, juhozápad. Smrť matky prináša vážne a temné tóny, pokusy evokovať, navodiť stretnutia so skutočnosťou z druhej strany skúsenosti. (Jozef Mihalkovič)

O autorovi
Štrpkova poézia predpokladá kultivovaného čitateľa, pretože nie je jednoduchá. Je to intelektuálna výpoveď, ktorú nemožno pochopiť z jednej jedinej básne, ale z celej kompozície, z celku. (Tomáš Winkler)

Na jednej strane je Štrpka očividne typom "monolytického autora", ktorý pristupuje ku skutočnosti s vyhraneným svetonázorom, stabilným postojom a ustálenou hodnotiacou bázou, na druhej strane sa však necháva ovplyvňovať literárnymi i mimoliterárnymi prúdeniami. Napätie je v tom, ako spracúva realitu a ako sa nechá realitou opracovávať. (...) Štrpka sa zložitosti reality zmocňuje zložitým poetickým aparátom, neredukuje ju teda na niekoľko znakov, ako to robí napr. Strážay, ale popisuje ju z viacerých strán, takmer kubisticky. Používa doslova kvadrofónnu inštrumentáciu. Ide o hotové orgie interpunkcie: využíva bodky, čiarky, dvojbodky, pomlčky, kurzívu, veľké písmená, niektoré verše akoby pri tichom čítaní samy kričali. (Daniel Hevier)

Nový čas si vyžaduje novú poéziu, ostré, nekompromisné videnie vecí, nijaké zásterky z voňavých lupeňov. Štrpkova poézia beží ako film, pestuje kult pohybu, rýchleho striedania obrazov. Využíva prestrih, detail, príbeh... (Štefan Moravčík)

Je zaujímavé pozorovať, ako Štrpka prehodnotí vlastnú tému, oblečie jej nový kabát a takto upravený text nadobúda úplne odlišný charakter. Najlepšie to možno vybadať, ak si všimneme Štrpku básnika a Štrpku textára. Kým v jeho rockových kompozíciách (v spolupráci s Dežom Ursinym) je atmosféra podčiarknutá hudobnou linkou, čo umožňuje textu vyhnúť sa nepodstatným detailom, musí Štrpka v čítanej básni dosiahnuť efekt iným systémom. A tu už prichádza k slovu štylizácia, jazyk, zhmotnenie výpovede. To, čo Ursiny zaspieva, snaží sa Štrpka "vysvetliť". (...) Štrpka dospel k takmer absolútnej koncentrácii jazyka a má všetko, čo dobrá báseň potrebuje: vtip, nápad, invenciu, elegantnosť, náznak, skratku, parafrázu, ale aj premyslenú metaforu. (Ivan Kolenič)

Ocenenia
Cena Ivana Krasku za debut (1969)
Cena asociácie spisovateľských organizácií Slovenska (1995)
Cena Dominika Tatarku (1997)
Cena Tatra banky za umenie (2003)
Cena Jána Ondruša (2004)
Anthology ::
Literature ::
Translation ::

minimap