This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

The page of Ballek, Ladislav, Slovak Reception

Image of Ballek, Ladislav
Ballek, Ladislav
(1941–)

Reception

Charakteristika tvorby
Ladislav Ballek knižne debutoval novelou Útek na zelenú lúku. Námetom tejto knihy, ako aj ďalších (Púť červená ako ľalia, Biely vrabec) sú filozofické problémy mladého človeka, ktorý sa nechce zmieriť s konvenčnou spoločenskou skutočnosťou. Hľadajúci hrdinovia čoskoro zisťujú, že vzbura proti spoločnosti prináša iba utrpenie a aj keď hraničí so sebazničením, neprináša ľudskému indivíduu oslobodenie, ale len pocity bezvýchodiskovosti a mravnej nenaplnenosti. Nespravodlivosť a krutosť okolitého sveta vyvolávajú v hrdinoch nenávisť a potrebu pozitívneho činu. Ballekova tvorba z tohto obdobia sa vyznačuje expresivitou, konštruktivizmom, epickou montážovitosťou a neskrývanou metaforikou s prvkami inotajov. V ďalšom období sa Ballek koncentruje na pozitívne filozofické východiská. Nachádza ich predovšetkým v detstve a v rodnom južnoslovenskom kraji. Tieto pozitíva rozvinul v knihe Južná pošta. Opúšťa metódu modelového príbehu a rozvíja koncepciu epického rozprávačstva, v ktorom sa v jasnom intelektuálnom príbehu s vysokou citlivosťou premietajú základné ľudské otázky a dostávajú pozitívne filozofické vyznenie. Román Pomocník je prototypom čistej epiky, v ktorej sa zreteľne stretávajú rozličné koncepcie života a v ktorom sa na rozhraní osudovej zmeny sveta po druhej svetovej vojne odohrávajú dramatické osudy jednotlivcov. Dej sa odohráva v slovensko-maďarskom pohraničí a jeho dramatický konflikt tvorí stretnutie čestného a pracovitého mäsiara s pomocníkom, ctižiadostivým, ale povojnovými pomermi deklasovaným mužom, ktorý dosiahne úspech za cenu otvorenej zrážky so zákonom. Zložitá románová kompozícia Agáty nadväzuje na predošlý román predovšetkým epickým pátosom. Ballek opäť majstrovsky využíva južnoslovenský kolorit a plasticky vykresľuje množstvo postáv a postavičiek, ktoré sa vrhajú do búrlivých povojnových čias s nesmiernou životaschopnosťou a túžbou po úspešnej budúcnosti. Pritom sú ľudsky i umelecky svojbytné. V Ballekovom diele sa snúbi nostalgia po minulosti s dravosťou prítomnosti, ale aj so zložitou filozofickou reflexiou európskej reality koncom štyridsiatych rokov. To však neznižuje autenticitu, pôsobivosť a zmyselnosť Ballekovho štýlu. Oba romány patria k najvýznamnejším a umelecky najpriebojnejším činom modernej slovenskej prózy. Ďalšia Ballekova tvorba nadobúda opäť reflexívne rozmery, predovšetkým nekonvenčným uvažovaním o zmysle moderného štátu (Lesné divadlo), či plastickým vykreslením tradičného románového konfliktu vzťahu generácie otcov a detí (Čudný spáč). V týchto knihách sa objavujú mnohé mysliteľské pasáže, ktoré cez autentické individualizované osudy postáv postihujú z historicko-civilizačného hľadiska situáciu súčasného sveta a jeho perspektívy. Poslednou knihou sa Ballek symbolickým príbehom troch bratov vracia k filozofickým problémom človeka v totalitnom režime. (
Alexander Halvoník)

O autorovi
"Ballekova postava je rovnováha viacerých charakterizačných postupov, no má svoj sceľujúci prvok, a tým je jej spoločenskosť. Nie je pritom prekvapujúce, keď živým partnerom postáv je ich prostredie. Ballekova epika je súhra postavy a prostredia, no jemnejšia a zložitejšia, ako to bolo v klasickom románe 19. storočia, hoci rovnako naliehavá." (Ján Števček)

"Skonštruovanie tejto živej epickej totality a jej prijatie ako epickej totality dovoľuje potom čítať Ballekovo dielo aj ako veľkú metonymiu, v ktorej mesto na hranici bude zastupovať zem, krajinu, kultúru na hranici dvoch svetov. Podmienkou takého čítania však bude, či prijmeme alebo neprijmeme malé mesto za pars pro toto Slovenska, či prijmeme alebo neprijmeme Ballekov výklad nie histórie, ale kultúry, či sme skrátka ochotní a pripravení integrovať všetko, čo predstavuje mesto a malomesto, do slovenskej kultúrnej tradície." (Milan Šútovec)

Anthology ::
Literature ::
Translation ::

minimap