This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

The page of Grochowiak, Stanisław , Slovak Reception

Image of Grochowiak, Stanisław
Grochowiak, Stanisław
(1934–1976)
 

Reception

Ak sa niekedy hovorí o básnic­kej inteligencii — ako o zvlášt­nej, svojráznej kategórii — mož­no o nej hovoriť najmä v Grochowiakovom prípade. Jeho verše sú nielen myšlienkovo nové a originálne — priťahujú čita­teľovu pozornosť aj svojím básnic­kým výrazom. Je nesporné (a čítanie Grochowiakovej poézie to iba potvrdí), že autor Vyzliekania k spánku prešiel dôkladnou výthovou európskej básnickej mo­derny — od surrealizmu až po dniešok. Ba zužitkoval aj impul­zy takých historických epoch, akým bol barok. Dosviedča to Grochowiakovo hľadanie rozko­še v tesnej blízkosti smrti, o jeho školení v európskej moderne hovorí zase jeho nekonvenčná, nezaťažená asociácia, zmysel pre výrazný, konkrétny detail.

 

Básnická tvorba zaujíma prvé miesto v žánrovom repertoári Stanislava Grochowiaka. Nadobúda tu určujúci význam, zasahujúc sporadicky aj do oblastí mimo poetickej imaginácie

  do poviedok, románov a rozhlasových hier, čo sa ukázalo prospešné nielen pre výrazovú sféru, ale aj pre sféru určovanú, modifikovanú druhotne, cez médium básnickej osobnosti.

Svedčí to o zvýraznenej funkcii lyrického podmetu Grochowiakových básní, z ktorých mnohé motívy naplnené subjek­tívnym poetickým zmyslom vyznievajú ako zámerná opo­zícia vočí ustáleným estetickým konvenciám. Tento fakt vyviera na povrch výrazovej štruktúry v podobe mimovoľného zápasu medzi nabubrenou selankovitosťou barokového stredo­veku  a   ošklivosťou  každodennej súčasnosti.   Víťazí  ošklivosť   ako atribút nahého sveta, absolútne pravdivého, pozbavené­ho kozmetických  nánosov  a falošných predstáv.  Lyrický  tón tohto sveta vyplýva z prirodzených ľudských ideálov, ktorých citová náplň  nestráca platnosť ani  v demaskovanej,  a  teda ošklivej, životnej skutočnosti.

Jej zmyslom je láska, cez ktorú prechádza všetko: život i smrť. Grochowiak pripisuje láske existenčnú funkciu. No zá­roveň ju určitým spôsobom kompromituje, odhaľujúc jej hmot­né, vonkajšie rekvizity, prostredníctvom ktorých sa moc lásky premieňa na moc sexu. A potom sa láska stáva osudovou rie­kou Styx, ktorou vedie cesta k smrti. Demaskovanie to je „vyzliekanie k spánku", príprava k osudovému mystériu lásky a smrti. Tragický pátos tejto vízie, ktorý z nej vyviera samočinne a nevyhnutne, Grochowiak potom zmierňuje grotesk­ným výsmechom. Bagatelizuje. Pretože mágia slov, ktoré užíva, v niektorých momentoch prerastá proporcie poetického výrazu (...).

 

Jozef Hvišč

Anthology ::
Literature ::
Translation ::

minimap