Sweeney, Matthew: Niet cukru (No Sugar in Slovak)

Sitting, upright, on the sofa,
sandwiched between a pair of twins,
both blond, both beautiful,
wearing the same red leather
miniskirts, the same faces,
the same green sparkling eyes,
I find myself thinking of melon,
green-fleshed, cool from the fridge,
sliced cross ways in half,
the seeds scooped out, the hole
filled with chilled Sauternes.
A cough emanating from one twin
is echoed by the other. I chuckle,
they chuckle in stereo, and outside
the streetlight comes on, a dog
howls, a car alarm starts to blare,
while in this white-carpeted room
the newly-permed mother arrives
with a silver tray, on which sit
three delicate china cups, each with
its leaf-patterned saucer, a tea pot
escaped from Shanghai, a jug
with a peacock on it and milk
of some kind inside. But no sugar,
not a single solitary grain.

Sediac, narovnaný, na diváne,
párom blizniat obložený,
obe plavovlasé sú, obe rozkošné sú,
v rovnakých kožených červených
minisukniach oblečené, rovnaké líca,
rovnakými iskrami sršiace zelené oči,
pristihnem sa, že na melón myslím,
so zelenou dužinou, z chladničky ľadový,
v strede rozpolený,
s vylúpanými jadierkami, ktorého otvory
chladený Sauternes[1] vypĺňa.
Kašeľ jednej dvojičky,
druhá echom opakuje. Chichocem sa,
oni rovnako v stereu, a vonku
kandelábre rozožnú sa, pes
zavyje, autoalarm húkať začne,
kým do tejto bielym kobercom pokrytej izby
matka s čerstvou trvalou vstúpi,
v rukách so striebornou táckou, na ktorej
tri delikátne porcelánové šálky stoja, pod nimi
tanieriky s listovou potlačou, zo Šanghaja
ujdená čajová kanvica, džbán
na povrchu s pávom a akýmsi
mliekom vo vnútri. Ale cukor chýba,
niet ani jedného osamelého zrnka.