Donne, John: Sväté sonety X. (Nebude Smrti) (Holy Sonnets X. in Slovak)

Death be not proud, though some have called thee

Mighty and dreadfull, for, thou art not so,

For, those, whom thou think'st, thou dost overthrow,

Die not, poore death, nor yet canst thou kill me.

From rest and sleepe, which but thy pictures bee,

Much pleasure, then from thee, much more must flow,

And soonest our best men with thee doe goe,

Rest of their bones, and soules deliverie.

Thou art slave to Fate, Chance, kings, and desperate men,

And dost with poyson, warre, and sicknesse dwell,

And poppie, or charmes can make us sleepe as well,

And better then thy stroake; why swell'st thou then;

One short sleepe past, wee wake eternally,

And death shall be no more; death, thou shalt die.

Hoc mnohí mocnou, mnohí strašnou zvú ťa,

ty zato, Smrť, sa nepýš, taká nie si:

Nie mŕtvi sú, kto ležia bez pohnutia,

Smrť úbohá! Tvoj bozk ma nevydesí,

bo nezabíja. Slasti prúdy rinú

sa z teba mohutnejšie, ako zo sna.

I ten, kto najlepší z nás, raz ťa pozná:

kľud kostiam, duši cestu v domovinu.

Slúž, otrok náhod, zúfalcom a kráľom

a druž sa s jedmi, s vojnou, s nemocami!

Však nepýš sa! — Je lepším uspávadlom

pár makovíc; i čaro k spánku zmámi.

Len zdriemnutie a po ňom večnosť v bdení.

Smrť zomrela. Už neni jej ! Už neni ! !