Heine, Heinrich: Die Grenadiere
Die Grenadiere (German)Nach Frankreich zogen zwei Grenadier, Da hörten sie beide die traurige Mär: Da weinten zusammen die Grenadier Der andere sprach: Das Lied ist aus, Was schert mich Weib, was schert mich Kind, Gewähr mir, Bruder, eine Bitt: Das Ehrenkreuz am roten Band So will ich liegen und horchen still, Dann reitet mein Kaiser wohl über mein Grab,
|
Granatieri (Slovak)Šli granatieri do vlasti späť, čo zajatí boli kdes’ v Rusku, a v byte nemeckom keď mali dlieť, im hlavy ovisli v smútku.
Tu počuli dvaja tú žalostnú zvesť, že Francia prehrala celky, že v troskách je slávnej armády česť, v zajatí je, ach, cisár ich veľký.
A zalkali bôľne vojaci vraz nad týmto trúchlivým chýrom. Riekol jeden: „Mne zle je zas, tá stará rana plná pýrom!“
V to druhý: „Spev už odznel nám, nedbal bych s tebou v hrob hmlistý, však doma ženu, dieťa mám, bez mňa je skon ich istý.“
„Čo žena mi, čo dieťa! Hľaď, ja inú mám túžbu dnes celky. Nech idú žobrať, ak snáď majú hlad; — v zajatí je cisár môj veľký!
Brat, ešte jedno sľúb mi; dnes, keď ležať budem nemý, mŕtvolu moju do Francie vez, pochovaj ju v rodnej zemi! —
S červenou stužkou záslužný kríž zlož mi na srdce, prosím, do ruky pušku daj mi — blíž boku tiež meč nech nosím.
Tak tíško odpočívať chcem, sťa verná stráž v hrobu vale, kým raz diel hukot počujem s erdžaním paríp v cvale.
Keď cisár ponesie sa cez ten môj hrob v cvengote šablí a jase, chcem v zbrani opustiť svoj hrob a cisára brániť si zase!“
|