Ez az oldal sütiket használ

A portál felületén sütiket (cookies) használ, vagyis a rendszer adatokat tárol az Ön böngészőjében. A sütik személyek azonosítására nem alkalmasak, szolgáltatásaink biztosításához szükségesek. Az oldal használatával Ön beleegyezik a sütik használatába.

Hírek

Tennyson, Alfred Lord: In memoriam (In Memoriam A.H.H. Szlovák nyelven)

Tennyson, Alfred Lord portréja

In Memoriam A.H.H. (Angol)

Strong Son of God, immortal Love,
Whom we, that have not seen thy face,
By faith, and faith alone, embrace,
Believing where we cannot prove;

Thine are these orbs of light and shade;
Thou madest Life in man and brute;
Thou madest Death; and lo, thy foot
Is on the skull which thou hast made.

Thou wilt not leave us in the dust:
Thou madest man, he knows not why,
He thinks he was not made to die;
And thou hast made him: thou art just.

Thou seemest human and divine,
The highest, holiest manhood, thou.
Our wills are ours, we know not how;
Our wills are ours, to make them thine.

Our little systems have their day;
They have their day and cease to be:
They are but broken lights of thee,
And thou, O Lord, art more than they.

We have but faith: we cannot know;
For knowledge is of things we see
And yet we trust it comes from thee,
A beam in darkness: let it grow.

Let knowledge grow from more to more,
But more of reverence in us dwell;
That mind and soul, according well,
May make one music as before,

But vaster. We are fools and slight;
We mock thee when we do not fear:
But help thy foolish ones to bear;
Help thy vain worlds to bear thy light.

Forgive what seem'd my sin in me;
What seem'd my worth since I began;
For merit lives from man to man,
And not from man, O Lord, to thee.

Forgive my grief for one removed,
Thy creature, whom I found so fair.
I trust he lives in thee, and there
I find him worthier to be loved.

Forgive these wild and wandering cries,
Confusions of a wasted youth;
Forgive them where they fail in truth,
And in thy wisdom make me wise.[1]

(fragment)



[1] That Hallam's death was a significant influence on Tennyson's poetry is clear. Tennyson dedicated one of his greatest poems to Hallam (In Memoriam A.H.H.), and stated that the dramatic monologue Ulysses was "more written with the feeling of his [Hallam's] loss upon me than many poems in [the publication] In Memoriam".
Source: The man whom Tennyson loved / Sacred Mysteries: Christopher Howse explains why he looks forward to a reading of Tennyson's In Memoriam (21th. Jan. 2011, telegraph.co.uk)



FeltöltőRépás Norbert
Az idézet forrásaonline-literature.com

In memoriam (Szlovák)

Boží Syn mocný, žriedlo večnej lásky,
ku Tebe v túžbe ľudské oko ziera —
objať Ťa vládze však len viera, viera —
dôvera tam, kde dôkazov niet skazky.

Stvoril si život vo všetkom, čo dýcha —
Tvoje sú svety tieriov, svetiel bane.
Smrť stvorils'; lebky, vzišlé z Tvojej dlane,
za podnož sú Ti, vypŕcha z nich pýcha.

Nenecháš v prachu ležať svoje dielo;
človeka stvorils' človek nevie prečo.
Myslí: Nie, aby v hrobe zhnilo telo!
Mrie však, hoc Tvojím dielom také niečo!

Zdá sa, že z Teba Boh i človek volá,
najkrajší, najsvätejší z všetkých ľudí.
Našou je naša vôľa, ale blúdi —
na to len našou, aby Tvojou bola.

Nad ľudským telom vietor zmaru vanie —
vzíde náš deň a koniec, koniec s nami.
Sme iba Tvojho svetla úlomkami,
a viacej než my všetci, Ty si, Pane!

Máme len vieru. Známosť? — To sú báje!
Čo možno vidieť, to len možno znať.
Veríme však, že preds' tu od Teba je
iskierka do tmy ráč ju rozdúchai.

V poznaní vzrastať kiež je naša sudba —
viacej daj úcty, viacej svätej bázne,
mohutnejšie než dosiaľ v svet nech zaznie
mysle a duše harmonická hudba.

Sme my to blázni, mdlí... Čo nás tak splietio?
Zhŕdame Tebou, ked' sa netrasieme.
Pomôž však svojim bláznom uniesť bremä
a svojim pyšným svetom Tvoje svetlo

Odpusti moje hriešne úbohosti —
v čom bola od počiatku cena moja.
Len medzi ľucľmi platia ľudské ctnosti,
pred Tebou, Pane Bože, neobstoja.

Odpusti žiaľ môj za priateľom vzatým —
aký len krásny z Tvojej ruky vzišiel!
Verím, že žije — lebo k Tebe išiel —
hodnejší lásky, pripojený k svätým.

Odpusti zmätok, s akým mlad bôr vníma,
väšnivých nárkov neúmernú mieru —
odpusť ak bola! — pravde spreneveru,
múdrosťou svojou múdrym učiň si ma.[1]

(Úryvok)



[1] IN MEMORIAM napísal Alfred Tennyson na pamiatku svojho milovaného priateľa Artúra Henryho HALLAMA, ktorý zomrel vo Viedni r. 1833.



FeltöltőRépás Norbert
KiadóTRANOSCIUS v Liptovskom Sv. Mikuláši, ako 33. Sväzok edície
Az idézet forrásaSkala vekov, Preklady a parafrázy náboženskej poézie
Könyvoldal (tól–ig)84-85
Megjelenés ideje

minimap