This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

The page of Sienkiewicz, Henryk, Slovak Reception

Image of Sienkiewicz, Henryk
Sienkiewicz, Henryk
(1846–1916)
1905

Reception

Sienkiewicz, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1905, patrí medzi tých poľských spisovateľov svetového mena, čo sa nestali iba predmetom literárnohistorického výskumu, ale znovu a znovu si získavajú sympatie čitateľov doma i v cudzine a provokujú všetky literárne pokolenia, aby sa s ich zjavmi nanovo ideove i literárne esteticky vyrovnávali. (...)

Pravda, v rovnakej miere ako láska a obdiv rástol, premieňal sa a vyvíjal kritický vzťah k jeho tvorbe. Už autorovi rovesníci v období pozitivizmu zanechali potomkom diametrálne protichodné hodnotenia. Antoni Potocki r. 1911 mohol napísať: „Nech bolo naše presvedčenie akékoľvek, nech sme vyčítali Sienkiewiczovi hocičo, či sme ho čítali ako mladí, či ako starí — všetci, bez výnimky všetci sme v Poľsku museli prijať navždy Zagłobu medzi svoje najobľúbenejšie postavy, museli sme sa vzrušovať Bohunom alebo Kmicicom, museli sme sa rozcitlivieť s Podbipiętom..." Významný autor Faraóna Bolesław Prus zasa kritizuje ideu diela, duša románu Ohňom a mečom, "zaliateho krvou a požiarmi", je podľa neho zmrzačená, lebo je nepravdivá, ale ten istý kritik sa nadchýna autorovou „logickou obrazotvornosťou", tvorbou postáv a emocionálne pôsobivým slohom („Vidíš, počuješ, dotýkaš sa, počuješ a nakoniec uveríš") a priznáva, že by sa spisovateľskému umeniu mali poľskí spisovatelia učiť od Sienkieiwicza. Stanislav Brzozowski, kritik Mladého Poľska, o ňom zlomyseľne hovorí: „Kedykoľvek sa dotkne histórie, tvorí karikatúru, mimovoľnú paródiu." A modernistický spisovateľ medzivojnového obdobia Witold Gombrovoicz, ktorého nemožno upodozrievať z lásky k autorovi Trilógie, hodne subjektivisticky volá: „Čítame Sienkiewicza. Mučivé čítanie. Hovoríme : je to dosť mizerné, a čítame ďalej. Vravíme: je to lacné — a nemôžeme sa odtrhnúť. Vykrikujeme: Odporná opera! a očarení čítame ďalej. Obrovský génius! A vari nikdy nebolo takého prvotriedneho druhoradého spisovateľa. Je to Homér druhej kategórie, je to Dumas-otec prvej triedy. Ťažko nájsť v dejinách literatúry podobný príklad očarenia národa, magickejšieho vplyvu na predstavivosť más..." (...)

 

Ján Sedlák

Anthology ::
Literature ::
Translation ::

minimap