This website is using cookies

We use cookies to ensure that we give you the best experience on our website. If you continue without changing your settings, we'll assume that you are happy to receive all cookies on this website. 

The page of Krasko, Ivan , Slovak biography

Image of Krasko, Ivan
Krasko, Ivan

Biography


KRASKO Ivan, vl. m. Ján Botto, 12. 7. 1876 Lukovištia – 3. 3. 1958 Bratislava, básnik, prozaik, prekladateľ. Zakladateľská osobnosť modernej slovenskej lyriky, vedúci predstaviteľ – Slovenskej moderny a slovenského symbolizmu. V časti prvotín sa vyrovnáva aj s – Hviezdoslavovým štýlom, ba i s jeho básnickou osobnosťou, vyjadruje obdiv k jej orliemu „rozmachu“ a vyznačuje svoju básnickú pozíciu „malého vtáčaťa“ so „slabými krídlami“, sústredeného na svoj privátny svet a limitovaného „všednosťou života“. Redaktor jeho prvej básnickej zbierky Nox et solitudo (1909, č. 1958) – S. H. Vajanský po porade s – J. Škultétym vybral básnikovi iný pseudonym – Ivan Krasko. Touto zbierkou básnik nasmeroval slov. poéziu na vnútornú problematiku človeka. Názov Nox et solitudo (Noc a samota) s významovo vzájomne previazanými pomenovaniami prináša základnú charakteristiku situácie lyrického subjektu. Nočná situovanosť je síce príznačná iba pre časť básní, častejšie sú básne dňa, ale tie dni sú takmer napospol hmlisté a daždivé, sivé, teda akoby prestúpené nocou. Noc nie je iba časopriestorom, ale aj symbolom. K. samota nie je individualistická, ale solidaristická – lyrický subjekt sa v nej vyznáva z vín voči Bohu, ale aj voči trpiacim „uhneteným“. Samotu spôsobuje stroskotanie vzťahov s inými, najmä so ženskými partnerkami a odlúčenosť od domova. Frustrácia inými i samým sebou prechádza do pocitu straty životnej perspektívy. Druhá zbierka Verše (1912, č. 1958 v jednom vydaní spolu s predchádzajúcou) je vystupňovaním lyriky noci a samoty a prelomením ich kruhu. K. s veľkou intenzitou tematizuje rozpor medzi naliehavo pociťovanou potrebou viery ako existenciálnej istoty a jej nedostatkom (básne v próze Noc a Ja). Sledujeme tu zápas medzi skepsou a vedomím mravnej povinnosti voči človeku, ktorý sa premieta i v postulovaní nutnosti myslenia a poznania. Zdrojom premeny subjektu je najmä žena. Jej príchod a ľúbostné naplnenie má náboženskú auru.
Anthology ::
Literature ::
Translation ::

minimap